"Je to symbolický krok k tomu, čo nás čaká, ak parlament schváli nový návrh zákona o výstavbe,"
vyhlásila iniciatíva, ktorú zverejnila organizácia Čierne diery.
Zapojili sa do nej viacerí ochrancovia kultúrneho dedičstva, správcovia
hradov, vlastníci a správcovia pamiatok, mestá a obce, archeológovia,
architekti či akademici.
Systém ochrany pamiatok na Slovensku podľa nich v súčasnosti nie je
dokonalý, ale transformácia na stavebné úrady "plánovaná rýchlo a bez
legislatívneho, organizačného a finančného zabezpečenia" bude, ako
tvrdia, znamenať paralýzu odbornej práce pamiatkarov a ohrozenie
pamiatok.
"Nový zákon je veľkým nepochopením toho, čomu sa pamiatkari venujú, majú venovať a aké sú problémy pamiatok na Slovensku,"
upozornili s tým, že namiesto zvyšovania odbornosti a zlepšovania
služieb poskytovaných občanom čaká pamiatkarov neexistujúci počítačový
program a množstvo byrokracie. Kritizujú taktiež, že pripomienky
odbornej verejnosti a pamiatkarov dosiaľ neboli akceptované.
Do protestu sa zapojili aj pamiatky, ako hrad Strečno, Kalvária v
Banskej Štiavnici, historická mestská radnica v Bardejove, Stará radnica
v Bratislave, bratislavský Slavín, hrad Beckov, Budatínsky hrad,
Zvolenský zámok či Dóm sv. Martina v Bratislave.
S návrhom na zmenu krajských pamiatkových úradov (KPÚ) a Pamiatkového
úradu (PÚ) SR na špeciálny stavebný úrad pre národné kultúrne pamiatky,
pamiatkové rezervácie a územia svetového kultúrneho dedičstva UNESCO
ráta novela zákona o výstavbe.
Ministerstvo kultúry pre TASR na protest reagovalo tým, že sa tento
týždeň jeho zástupcovia stretnú s predstaviteľmi PÚ i KPÚ a budú s nimi o
zmenách diskutovať. Rezort deklaruje, že veľkú väčšinu pripomienok PÚ
spracovalo a presadzovalo v procese tvorby zákona. Navrhovaná reforma má
podľa ministerstva priniesť transparentnejšie procesy a posilniť
kompetencie pamiatkarov v rozhodovacom procese. Novela, ako tvrdí,
počíta aj so zvýšením kapacít zamestnancov a potrebných finančných
prostriedkov.